reklama

Podľa plášťa poznáš chemika

Na začiatku prvého ročníka sme stáli na chodbe ako zástup roztomilých anjelikov. Všetci v snehovo bielych nažehlených plášťoch, len krídla nám chýbali. Už na prvých praktikách z anorganiky sme o svoju "anjelskú čistotu" prišli. Odchádzali sme odtiaľ so zachmúrenými pohľadmi upretými na farebné škvrnky, ktoré kontakt s laboratórnym prostredím zanechal na našich plášťoch. Doma sme sa ich snažili odstrániť ale všetky pokusy skončili konštatovaním, že tá chémia je naozaj "špina jedna hnusná zažratá".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Po niekoľkých hodinách sa situácia radikálne zmenila. Stali sa z nás zberatelia škvŕn, fľakov, machulí a dier. Každá mala svoju históriu a príbeh. Na každú sa jej majiteľ pozeral s nevýslovnou hrdosťou a bol v siedmom nebi, keď ostatní obdivovali jej farbu, veľkosť, tvar a rozsah škôd, ktoré na plášti napáchala. Laboratórne plášte sa stali mapou našich činností. Každý farebný alebo deravý prírastok sme pokladali za ďalší znak, že nie sme nováčikovia ale že sme už v labákoch niečo videli a zažili. Jednoducho, že sa z nás pomaly stávajú ostrieľaní starí chemici.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred každou hodinou sme sa navzájom obdivovali. Pri čakaní na učiteľa sa rozprávali neuveriteľné príhody o tom, ako sa kto čím oblial, ostriekal, čoho sa nadýchal, čím sa skoro otrávil a ako napriek všetkému prežil, čo sa mu rozbilo, prevrátilo, spadlo, zničilo. Každá historka bola samozrejme zdokumentovaná na laboratórnom plášti a proti takému jasnému dôkazu sa nedalo namietať. Postupne sa celé naše laborovanie zmenilo na tichú súťaž o to, kto prvý zlikviduje svôj plášť.

Myslím, že sa nám to všetkým dokonale podarilo. Na konci ročníka bolo na našich plášťoch viac dier ako látky, takže úplne stratili svoju ochrannú funkciu. Na chodbe pred labákmi sme vyzerali ako zástup hipisákov v nočných košeliach a okolo nás sa šírila toxická vôňa skládky chemického odpadu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem, čo ostatní urobili so svojimi prvými laboratórnymi plášťami. Ja som si ten svoj plánovala odložiť na pamiatku. Nepodarilo sa mi to, pretože ho v mojej skrini objavila rodičovská kontrola. Zasmiala sa, neveriacky pokrútila hlavou, pričuchla, odpadla a plášť skončil v smetnom koši.

Odvtedy som vystriedala viacero plášťov, ale žiadny nedosiahol kvality toho prvého. A už by som to ani nechcela. Stačí len kde tu škvrnka a dierka, aby bolo vidieť, že nie som úplný zelenáč. Ale plášť, na ktorom žiaria všetky farby len nie biela, tak to teda nie. Hneď by predsa každý vedel, že som ešte len také malé začínajúce chemické prasiatko.

Mária Suranová

Mária Suranová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nádejný chemik a potravinársky technológ. Zatiaľ v rámci diplomovej práce balím klobásky a dúfam, že sa budú dobre správať aby bolo o čom písať... Doma mi pripomínajú aby som si nepojedla všetky matrice, zoznam záujemcov o senzorickú analýzu sa pomaly rozširuje...a zo mňa bude čoskoro vegetarián. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáVýletníkLaboratórne zápiskyPoézia

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu